Vysúkala som sa z taxíka a vyložila som kufor na obrubník. Na skorú jar bolo zbytočne teplo. Chcela som cítiť, že som sa vrátila domov, no ani pri najväčšej vôli som nemohla.
„Nejaký problém, pán poručík?“ zavolala som na policajta, ktorý sa na moje potešenie nesnažil predstierať, že nečaká práve na mňa.
„Slečna Foxenová,“ kývol mi na pozdrav. Pamätala som si ho ešte so svojich detských čias, keď nás po ôsmej vyháňal z ulice. Bol to fajn chlap, priamy a poctivý, na nič sa nehral. „Dovoľte mi vyjadriť vám úprimnú sústrasť. Smrť vášho otca hlboko zasiahla celú našu komunitu. Žiaľ, okolnosti nás nútia riešiť neodkladné. Detektív Ostrovský by vám rád položil niekoľko otázok.“