O Osminovom prsteni
Kapitán Rahv han Tauven mal troch synov a jednu dcéru. Tá jeho dcéra intelektom i schopnosťami prevyšovala svojich bratov – a veľmi dobre si to uvedomovala – avšak han Tauven nebol muž, ktorý by robieval ústupky.
„Nepôjdeš, Tana. Dohovoril som.“
Sedela za stolom v pracovni a nezaujato listovala v neveľkom zväzku prvého dielu Samarvaninho slova. „Oh, skutočne? Veď sme sa ešte ani nezačali rozpráva,“ prehodila takmer uvoľnene, no podobne ako otec, ani sa nesnažila skrývať nepriateľský tón.
Han Tauven zavrel dvere svojej pracovne a zazrel na svoju dcéru za svojím stolom. „Nemám ani najmenší záujem vracať sa k téme, ktorú sme už uzavreli. Nepôjdeš.“