Category Archives: Poviedky

Prilbu a šál zavesím vedľa vetrovky. Nikdy neviem, či smrdím kvôli štyrom kilometrom do mierneho kopca alebo šiestim poschodiam bez výťahu. Kým vybaľujem nákup, rozmýšľam nad olovrantom. Nie. Takmer prázdne sklíčko čokoládovej nátierky zatlačím do útrob skrinky balíkom cestovín a buchnem dvierkami v rytme pesničky v slúchadlách. Už ôsmy deň bez sladkostí. Držím sa výborne. Uspokojím sa s hrnčekom čaju…

Read more

Môj brat nikdy nebol básnik. Metafory mu nikdy nešli. Dori je, našťastie, neskutočne trpezlivá. „Nehýb sa.“ Druhý monitor mám vypnutý. Izbu sme vyberali podľa balkóna, takže sa takmer celá zmestí do odrazu, aj keď Dorina rysovacia doska na stojane zaberá polovicu obrazovky. „Morka… štvorka… Nina, pomôž mi.“ „Ponorka?“ Ten príklad počítam už tretíkrát. Dori má ruku so špajdľou vystrčenú spoza…

Read more

Zvykol si nosiť košeľu, ktorá bola z bieleho plátna, no v čase, keď sa k tebe dostala, už mala od bielej ďaleko. Dole v labyrinte trebnevskej kanalizácie aj tak nezáležalo na farbách, v tlmenej žiare svetlonosov bolo všetko špinavožlté a nezdravo zelené. Spomínam si, že som dole spadol v čase, keď pre mňa ešte nebolo normou nosiť na opasku puzdro…

Read more

Kapitán Rahv han Tauven mal troch synov a jednu dcéru. Tá jeho dcéra intelektom i schopnosťami prevyšovala svojich bratov – a veľmi dobre si to uvedomovala – avšak han Tauven nebol muž, ktorý by robieval ústupky. „Nepôjdeš, Tana. Dohovoril som.“ Sedela za stolom v pracovni a nezaujato listovala v neveľkom zväzku prvého dielu Samarvaninho slova. „Oh, skutočne? Veď sme sa…

Read more

No tak. No tak. No tak. No tak. No tak! „Máš to? Doriti, pohni si! Pri všetkých bohoch, tak máš to?“ „Drž zobák, Acian!“ „Určite sú nám v pätách, doriti…“ „Drž zobák, nemôžem sa sústrediť!“ No tak, no tak, no tak, NO TAK! „Prosím, Cyna, keby si sa tak mohol trochu poponáhľať…“ Zámka konečne povolí, od úľavy zahreším hlasnejšie, než…

Read more

Teta Zuzana plakala, jej muž ju objímal okolo pliec a ja som sa im vôbec nedivil. Bolo fakt odporné počasie a všetci sme si vedeli predstaviť príjemnejšie miesta na trávenie dopoludnia. Na druhej strane, nevedel som si predstaviť, aké je to pochovávať vlastnú päťročnú dcéru. Mal som jasno akurát v tom, že ešte pekných pár desiatok rokov to nechcem zisťovať.…

Read more

Mraky vždy prichádzali od hôr. Sprvu drepeli medzi štítmi, potom sa rozduneli a skĺzli do údolia, kde plnili žľaby, studne a korytá riek. Ale odkiaľ sa vzali medzi horami, to nebolo celkom jasné. „Či ti, Myšohlávka, niekedy napadlo, odkiaľ sa berie dážď?“ Hoci pochádzala Myšohlávka z Rovného ľudu, vek, čo jej sedel na pleciach, ju premenil na drobnú postavičku, ktorú…

Read more

Zatiaľ čo na Strechách džentlmeni otvárali dámam dvere a spávať sa mohlo len s jedným partnerom, dole v Podkroví platilo iba jedno skutočné pravidlo. Nikdy nezhasnúť. Vždy som mala rada šero, ktoré sa zakrádalo po kútoch v skorých ranných hodinách. Bolo v ňom chvenie, čosi znepokojivé, ale nie nebezpečné. Šero, ktoré som mala doma, som dobre poznala a ono poznalo…

Read more

Príbeh, ktorý vám rozpoviem, pochádza z dnes už takmer zabudnutých vekov. Z dávnych čias, keď ešte na nebo vychádzali dva mesiace a lesný duch Stromovlad dával zvieratám dobrú noc. V tých dobách vládli iní vládcovia a svet sa riadil inými pravidlami ako dnes. Minulosť, zahalená prikrývkou hmly, však predchádzala dnešku – a to, čo sa vtedy udialo, zmenilo cestu Osudu…

Read more

Južne od severu a severne od juhu, len čosi východnejšie, než je západ a trochu viac na západ, než je východ, inými slovami priamo uprostred mapy rozprestiera sa zvlnená zelená pláň. Nízke kopce a nehlboké doliny sú domovom hobitov. Ten kraj, pre lepší prehľad, je rozdelený na dve časti – Horný Dol a Dolný Hor. Vládne mu Guľatý gróf, hobit…

Read more

Tesne za západným okrajom mapy sa nachádza kraj sveta. Tí, čo tam nikdy neboli a neveria legendám, tvrdia, že za krajom sveta už nie je nič. Naopak tí, čo legendám veria, vravia, že na kraji sveta je Schod. Keď prejdete za západný okraj mapy o jednu či dve míle ďalej, zrazu zastanete na okraji útesu. Pred vami bude za obzor…

Read more

Nikdy som neletela lietadlom. Naopak všetky perá v reklamnom hrnčeku na mojom pracovnom stole preleteli asi polovicu sveta, len aby som nimi mohla vypisovať neforemnú kopu dokumentov, alebo ich hádzať po kolegyni, ktorá sa mi už týždeň snažila vybaviť rande so svojím spolužiakom zo strednej. Štyri perá v hrnčeku niesli logo Acacia Group, dve boli z banky, ďalšie z pošty…

Read more

12/15