Zvykol si nosiť košeľu, ktorá bola z bieleho plátna, no v čase, keď sa k tebe dostala, už mala od bielej ďaleko. Dole v labyrinte trebnevskej kanalizácie aj tak nezáležalo na farbách, v tlmenej žiare svetlonosov bolo všetko špinavožlté a nezdravo zelené. Spomínam si, že som dole spadol v čase, keď pre mňa ešte nebolo normou nosiť na opasku puzdro…
ViTAjtE
nebuďte zmätení, stránka sa práve prerába:)
Najnovšie príbehy?
Pozrite, fakt netuším, kto vymyslel zmrzlinu, ale musel to byť génius. Dá sa ňou merať čas. Seriózne.
Na rozžeravenom námestí jej trvalo presne osem minút
a trinásť sekúnd, kým mi konečne stiekla po kornútku
a kvapla na nohavice. Nie, jasné, že som to nestopoval. Robila to za mňa šialene veľká reklamná obrazovka
na priečelí nákupného centra oproti lavičke, na ktorej som pomaly ale isto zaspával. Odrátavala sekundy do začatia filmového festivalu a ľudia na ňu zízali a zízali, a čísla klesali a klesali, a tí úbohí ľudia si ani neuvedomovali, že mrhajú svoj život zízaním na svietiace pixely.