VITAJTE

na blogu so zbytočne dlhým názvom, ktorý je vlastne nedokončené

Literárne portfólium Kam Pribišovej

Zvykol si nosiť košeľu, ktorá bola z bieleho plátna, no v čase, keď sa k tebe dostala, už mala od bielej ďaleko. Dole v labyrinte trebnevskej kanalizácie aj tak nezáležalo na farbách, v tlmenej žiare svetlonosov bolo všetko špinavožlté a nezdravo zelené. Spomínam si, že som dole spadol v čase, keď pre mňa ešte nebolo normou nosiť na opasku puzdro s nožom a keď si ma prirazil o odporne slizkú kamennú stenu tunela, modlil som sa k všetkým bohom, aby si ma zabil rýchlo.

Vyletelo zo mňa úbohé prosím a ušetri ma, o oktávu alebo dve vyššie než normálne. Mal si studené prsty, trocha lepkavé a ja som nechcel vedieť od čoho. Ešte týždeň som ich cítil na svojom hrdle.

Nemal si zbraň, ale nemusel som ťa poznať, aby som vedel, že stoka ťa naučila škrtiť a lámať väzy. Prehľadal si mi vrecká, zatiaľ čo som fňukal a triasol sa od strachu. Ignoroval si ma, len si mi silnejšie stisol hrdlo. Vieš, že som si ani neuvedomil, že si o hlavu nižší než ja a vychudnutý ako túlavá mačka? Bál som sa, bohovia, ako som sa len bál…

kto som a prečo by vás to malo zaujímať:

No, na tejto časti článku ešte pracujem. Ale som rada, že ste tu. Urobte zatiaľ kuk na zvyšok stránky ꓷ:

Aktuálne prebiehajú literárne súťaže:

téma: NEZNESITEĽNÝ ZÁPACH HNITIA
max. počet znakov: 10 000
uzávierka: 30.11.2023

téma: VOĽNÁ v žánroch fantastiky
max. počet znakov: 25 000
uzávierka: 31.12.2023

téma: TVORY A POTVORY
max. počet znakov: 27 000
uzávierka: 27.01.2024

Moje úspechy:

Dori

Môj brat nikdy nebol básnik. Metafory mu nikdy nešli. Dori je našťastie neskutočne trpezlivá.

"Nehýb sa."

Druhý monitor mám vypnutý. Izbu sme vyberali podľa balkóna, takže sa takmer celá zmestí do odrazu, aj keď Dorina rysovacia doska na stojane zaberá polovicu obrazovky.

Už čoskoro (:

Vanu ete

Zvykol si nosiť košeľu, ktorá bola z bieleho plátna, no v čase, keď sa k tebe dostala, už mala od bielej ďaleko. Dole v labyrinte trebnevskej kanalizácie aj tak nezáležalo na farbách, v tlmenej žiare svetlonosov bolo všetko špinavožlté a nezdravo zelené.

Čítať ďalej

Svetlá zvonku

Rozlúčite sa bozkom. Vaše nosy sa na okamih obtrú jeden o druhý, než ich spolu s perami opäť schováte, a potom sa nielen pod rúškom noci vydáte každý svojou cestou. Neprší, ale aj tak nejdeš pešo. Otec ťa cestou z práce vyzdvihne na parkovisku a kým nastupuješ, prevracajúc očami ti prikáže, aby si si tú handru stiahla z tváre.

Čítať ďalej

Moje poviedkové začiatky:

O Osminovom prsteni

Kapitán Rahv han Tauven mal troch synov a jednu dcéru. Tá jeho dcéra intelektom i schopnosťami prevyšovala svojich bratov – a veľmi dobre si to uvedomovala – avšak han Tauven...

Čítať ďalej

Odnes im svetlo

No tak. No tak. No tak. No tak. No tak! „Máš to? Doriti, pohni si! Pri všetkých bohoch, tak máš to?“ „Drž zobák, Acian!“ „Určite sú nám v pätách, doriti…“...

Čítať ďalej

Betka

Teta Zuzana plakala, jej muž ju objímal okolo pliec a ja som sa im vôbec nedivil. Bolo fakt odporné počasie a všetci sme si vedeli predstaviť príjemnejšie miesta na trávenie...

Čítať ďalej