Kapitán Rahv han Tauven mal troch synov a jednu dcéru. Tá jeho dcéra intelektom i schopnosťami prevyšovala svojich bratov – a veľmi dobre si to uvedomovala – avšak han Tauven...
Čítať ďalej
VITAJTE
na blogu so zbytočne dlhým názvom, ktorý je vlastne nedokončené
Literárne portfólium Kam Pribišovej
Zvykol si nosiť košeľu, ktorá bola z bieleho plátna, no v čase, keď sa k tebe dostala, už mala od bielej ďaleko. Dole v labyrinte trebnevskej kanalizácie aj tak nezáležalo na farbách, v tlmenej žiare svetlonosov bolo všetko špinavožlté a nezdravo zelené. Spomínam si, že som dole spadol v čase, keď pre mňa ešte nebolo normou nosiť na opasku puzdro s nožom a keď si ma prirazil o odporne slizkú kamennú stenu tunela, modlil som sa k všetkým bohom, aby si ma zabil rýchlo.
Vyletelo zo mňa úbohé prosím a ušetri ma, o oktávu alebo dve vyššie než normálne. Mal si studené prsty, trocha lepkavé a ja som nechcel vedieť od čoho. Ešte týždeň som ich cítil na svojom hrdle.
Nemal si zbraň, ale nemusel som ťa poznať, aby som vedel, že stoka ťa naučila škrtiť a lámať väzy. Prehľadal si mi vrecká, zatiaľ čo som fňukal a triasol sa od strachu. Ignoroval si ma, len si mi silnejšie stisol hrdlo. Vieš, že som si ani neuvedomil, že si o hlavu nižší než ja a vychudnutý ako túlavá mačka? Bál som sa, bohovia, ako som sa len bál…
kto som a prečo by vás to malo zaujímať:
No, na tejto časti článku ešte pracujem. Ale som rada, že ste tu. Urobte zatiaľ kuk na zvyšok stránky ꓷ:
Aktuálne prebiehajú literárne súťaže:
Moje úspechy:
Moje poviedkové začiatky:
Odnes im svetlo
No tak. No tak. No tak. No tak. No tak! „Máš to? Doriti, pohni si! Pri všetkých bohoch, tak máš to?“ „Drž zobák, Acian!“ „Určite sú nám v pätách, doriti…“...
Čítať ďalej
Betka
Teta Zuzana plakala, jej muž ju objímal okolo pliec a ja som sa im vôbec nedivil. Bolo fakt odporné počasie a všetci sme si vedeli predstaviť príjemnejšie miesta na trávenie...
Čítať ďalej